Jedným z mojich cieľov je skrotenie emócií na ihrisku, hovorí Michal Šubert

Jeden z najväčších dríčov, ktorý vo svojom voľnom čase veľmi rád absolvuje a aj absolvoval tréningy s A-tímom. Práve takéto tréningy, na ktorých získava skúsenosti od brankárov Milana Herka a Erika Kavčáka mu dávajú možnosť rastu. Reč je o Michalovi ŠUBERTOVI, brankárovi s veľkým srdcom pre futsal a MŠK. Je veľmi cieľavedomým, pracovitým a vie čo chce, do budúcnosti si aj od neho Šošoni sľubujú kvalitu v bránke! V juniorskej lige U-17 sa medzi žrďami strieda s kolegom Jakubom Bačíkom a sú zohratou dvojičkou, ktorá vedie svoju kategóriu za zlatými medailami.

Ako tráviš čas v tejto neľahkej situácii počas pandémie a ako vyzerá tvoj bežný deň?

Keďže sa situácia radikálne zmenila, zmenila sa aj štruktúra môjho bežného dňa. No napriek tomu sa stále snažím udržať v tempe, ktoré som mal pred vypuknutím pandémie. Zvyknem vstávať ráno o deviatej a potom, ako sa naraňajkujem sa snažím urobiť čo najviac zadaní do školy, aby som mal poobedie voľnejšie od školy. Od štvrtej mám dá sa povedať „padla“. Svoj voľný čas trávim rôzne. Cvičím, chodím na prechádzky do prírody a dokonca som začal aj čítať knihy. Snažím sa využiť čas čo najefektívnejšie ako to ide.

Sezóna sa predčasne skončila pre A-tím, na ligu U17 si musíme ešte počkať. Ako si spokojný s výkonmi a výsledkami? Do konca ligy chýba 6 kôl a máme náskok 3 bodov.

Myslím, že sme všetci počas sezóny urobili kus roboty. Je to vidieť aj na aktuálnych výsledkoch v tabuľkách od U-17 až po A-tím. Samozrejme táto situácia nám privodila do životov skutočnosti, ktoré nám túto sezónu dosť okorenili. Som zvedavý čo bude ďalej a dúfam, že sa čoskoro uvidíme na palubovkách.

Každý hráč sa musí teraz pripravovať individuálne, ako sa to darí tebe?

Snažím sa udržať v kondícií viacerými vecami. Najčastejšie cvičením s vlastnou váhou v pokoji domova. Aspoň sčasti si tým vynahradím tréningy. Ohľadom psychickej prípravy to sú jednoznačne vychádzky do prírody, ktoré som si v poslednom období veľmi obľúbil.

Okúsil si už aj ako chutí reprezentačný dres. Ak by si zhodnotil prácu v reprezentácií, čo vidíš ako pozitívne?

Nemôžem povedať, že som ho okúsil naplno. Bol som síce na viacerých kempoch a s chalanmi sa dobre poznám, no zápasov som sa žiaľ nezúčastnil. Napriek tejto skutočnosti som však v kontakte s chalanmi a snažím sa ich vždy podporiť.

Čo by si chcel, mal zlepšiť do budúcich rokov?

Toho čo treba zlepšiť je dosť a vždy aj bude dosť. Jedným z mojich cieľov je skrotenie emócií na ihrisku. Chcel by som ich lepšie ovládať a využiť vo svoj prospech vtedy kedy treba. Nuž a potom tu prichádzajú klasické brankárske činnosti ako rozohrávka rukou i nohou, ale aj množstvo ďalších činností.

Čo by si odporučil všetkým ľuďom v dnešnej dobe?

Keď vidím ako ľudia panicky vykupujú potraviny z obchodných reťazcov, tak určite zachovať pokoj a rozvážnosť. Treba myslieť na ostatných aj v takýchto pochmúrnych časoch. Hlavne na tých najzraniteľnejších. Ak si budeme pomáhať a dodržiavať nariadenia spoločne tak túto mimoriadnu situáciu zvládneme.