2. časť – Hodnotenie Tomáša Hládeka

Erik Kavčák – Úvodný zápas sezóny bol pre talentovaného brankára ako zo zlého sna, keď putoval predčasne pod sprchy po zbytočnej ruke mimo vymedzeného územia. S príchodom skúseného Herka spočiatku veľa šancí nedostával, avšak po zmene rokov, keď bol Herko zranený alebo mal reprezentačné povinnosti, bol svojmu tímu oporou. Výborné výkony predviedol najmä na turnaji v SAE. Kavčák nepochybne talent má na to, aby sa v mužskom futsale presadil, musí však z môjho pohľadu zapracovať na mentálnej príprave. Svoju pozíciu v tíme si zastal.

Pavol Matejov – Do sezóny naskočil až v prvom derby proti Makroteamu. Herne na prvý pohľad príliš nevyčnieval, ale možno by som to pripísal jeho futsalovej povahe. Svoje povinnosti však plnil. Táto posila z Wild Boys rozhodne splnila očakávania.

Patrik Zaťovič – U tohto hráča som sa rozhodoval, že ho zaradím do ideálnej päťky celej sezóny, pretože patril herne k najlepším. Bol svojmu tímu oporou, do každého súboja šiel na 120% a žiadnemu súperovi nedaroval nič zadarmo. Prečo som ho do ideálnej päťky nedal? Osobne mám rád takéto povahy „bulldogov“, no prišlo mi, že niektoré situácie príliš emočne nezvládal, bol niekedy zbytočne konfliktný a zbytočne veci na palubovke hrotil. Na tom by nebolo nič zlé, treba súpera aj „postrašiť“, no za stavu, keď MŠK suverénne viedlo, zápas sa už len dohrával, tak mi niektoré jeho reakcie prišli absolútne neadekvátne. Herne však patril k najlepším hráčom MŠK.

Filip Vaktor – Z mladíkov, ktorí pred sezónou prišli do tímu, sa mi páčil najviac. Hráč, pripravený na seniorský futsal po všetkých stránkach, nebál sa ísť do súbojov a čo to ukázal aj z futsalového umenia. Myslím si, že na tomto hráčovi môžu Šošoni stavať v ďalších sezónach a teším sa na jeho futsalový vývoj.

Filip Marton – Talentovaný kanonier prišiel pred sezónou z Prešova s nálepkou najlepšieho strelca mládežníckej súťaže. Osem gólov na hráča, ktorý nemal skúsenosti s mužským futsalom, je slušná vizitka. Streleckú chuť ukázal hneď v úvodnom duely na pôde BB, strelil dva góly, ale videl aj červenú kartu. O splnených očakávaniach by som u neho nehovoril, pretože žiadne neboli – od hráča, ktorý nehral extraligový futsal (verím, že sa nemýlim). Príjemne prekvapil.

Jozef Koricina – Koricina už so seniorskom futsale pôsobil. Úprimne, po pôsobení v Trnave som od neho čakal trocha výraznejšie výkony. Je však stále mladý a možno „doplatil“ na herný systém MŠK, ktorý je založený na kolektívnosti. Z môjho pohľadu bol v Trnave výraznejší najmä kvôli väčšej individuálnej voľnosti.

Kristián Gábor – Prvým z dvojice futbalistov treťoligového Krásna je Kristián Gábor. V mladom hráčovi som videl veľký potenciál v úvodnej sezóne MŠK medzi seniormi. V druhej ostal, na môj vkus, za očakávaniami. Prišlo mi, že u neho nastala istá stagnácia a ani jeho priestor na hracej ploche nebol tak veľký, ako v úvodnej sezóne. Niekedy vytvoril zbytočnú chybu a chýbalo mi najmä v prvej polovici základnej časti u neho herné sebavedomie.

Kamil Koleno – Kamil patrí z hráčov MŠK k mojim obľúbencom. Šikovný ľavák, dobrá strela a poctivý v súbojoch a obrane. Čakal som od neho trocha viac. Prišiel mi menej výrazný ako v úvodnej sezóne, čo však možno tiež vyplýva zo systému Braňa Škorca.

Majo Hudek – Majo sa mi ako hráč páčil už v Makroteame. V predčasne ukončenej sezóne však ostal za očakávaniami už v drese žlto-čiernych. Za MŠK sa predstavil od nadstavby a do tímu dobre zapadol. Čakal som od neho v tejto sezóne viac.

Martin Štrbák – Martin pôsobil na mňa na ihrisku niekedy nenápadne, ale ukázal, že má futsalové myslenie. V mladom veku má množstvo skúseností so seniorským futsalom, čo dokázal využiť najmä vo výbornej pozičnej hre. Jeho angažovanie sa ukázalo ako oprávnené, čas, ktorý dostával na palubovke, kvalitne využíval a odvďačil sa koučovi Škorcovi za dôveru, ktorú do neho vložil.

Sezóna očami Tomáša Hládeka

V prvej sezóne zaplatili Šošoni nováčikovskú daň. Od leta avizovali zmeny v klube. Tými bolo angažovanie mladíkov, ktorí sa ukazovali už v prípravnom období veľmi sľubne. Aj v úvodnom zápase sezóny sa tím, vedený kapitánom Dominikom Ostrákom, prezentoval v úplne inom svetle. Hra dostala systém, mala povestnú hlavu a pätu. „Mladícky“ dopadol otvárací zápas Varta ligy sezóny 2019/2020, keď sa po divokom priebehu, troch červených kartách zrodila remíza 4:4. Vyzeralo to, že kostru tímu budú tvoriť neskúsení mladíci, doplnení o už skúsenejších domácich hráčov, no všetko bolo napokon trocha inak.

Za všetko mohli odstúpenia bratislavských celkov Pineroly a Wild Boys zo súťaže. Do kádra tak okrem Vaktora pribudli: Herko, Marušinec, Zaťovič či Štrbák. A to už boli mená. Mená, ktoré oprávňovali Žilinčanov pomýšľať na najvyššie méty, keďže všetko kvalitné a slovenské behalo na palubovke na Rosinkách.

Základná časť a výborná práca manažmentu

Tím tak šiel kvalitatívne o level vyššie a mohol pomýšľať na potrápenie favorizovaných celkov súťaže Makroteamu Žilina a Lučenca. Už prvé derby o Žilinu ukázalo, ktorý z dvojice žilinských celkov bude v tejto sezóne ťahať pílku. Zverenci Branislava Škorca futsalovo dominovali v stretnutí. Futsalovo, lebo mali plán. Presný, od úvodu do konca a to z nich spravilo najlepší celok v Žiline v tejto sezóne. V ďalšom kole sa však ukázalo, že len dobrý systém ešte nestačí. Lučenec vrátil Žilinčanov späť na zem. Niežeby to bola jasná alebo potupná prehra pre Šosonov, avšak tím, obohatený o množstvo Brazílčanov, ukázal väčšie skúsenosti a to sa ukázalo ako rozhodujúce. Šošoni pôsobili v sezóne skromne. Veľké ciele si nedávali a išli od zápasu k zápasu.

Základnú časť zvládli s prehľadom na druhom mieste, ktoré do bodky odzrkadlilo ich silu vo futsalovej Varta lige. Treba povedať, že futsalová Varta liga urobila kvalitatívny krok späť. Celky z Bratislavy lige chýbali, nezmyselná nadstavba s nepárnym počtom tímov pôsobila prinajlepšom vtipne a následné play-off, kde mal prvý tím po nadstavbe zasiahnuť do bojov až v druhom kole, pôsobilo nezmyselne. To však nič nemení na tom, že umiestnenie MŠK je plne zaslúžené a odzrkadlenie roboty, ktorú v klube ľudia okolo Dušana Štaffena a Miroslava Gibalu spravili.

Nadstavba

Akýsi výkonnostný vrchol Šošonov prišiel na turnaji v Spojených arabských emirátoch. Šošoni sa dostali až do finále, kde nestačili na AL Bataeh, ktorí doplnili skúsení zahraniční hráči. Tím spod Dubňa prišiel na turnaji o Marušinca, ktorý si zranil koleno a jeho stratu bolo cítiť. Žilinčania však spravili pre slovenský futsal výbornú vizitku, ktorá zarezonovala aj v médiách.

Myslím si, že po tomto turnaji prišlo u hráčov k istému útlmu. Niežeby v nadstavbe hrali zle a prehrávali, ale chýbalo tomu niečo navyše. Po potvrdení druhého miesta tímu troch chýbala iskra. Bolo to možno spôsobené aj nestálym zložením kádra, ktorý bojoval so zraneniami alebo to, že v podstate zvyšok nadstavby už bol „zbytočný“. Káder však mali zverenci Braňa Škorca široký. Ten doplnil Majo Hudek, ktorý prišiel z konkurenčného Makroteamu, čo vyvolalo rozruch v žilinských futsalových kuloároch. Hudek zapadol do tímu výborne a práve v období, kedy MŠK chýbalo viacero hráčov, si svoje miesto zastal. No a šancu dostali aj žilinskí mládežníci, ktorí sa presadili aj gólovo. Škoda, že sa už nedozvieme ako by tím zareagoval v play-off vo vypätých súbojoch s Lučencom. Mohlo to byť zaujímavé finále…

Celkovo tím MŠK prekvapil a potvrdil očakávania. Prekvapil, keď si to zoberieme z pohľadu toho, ako vyzeral káder pred sezónou. Potvrdil očakávania z pohľadu toho, že po doplnení skúsenými hráčmi okupoval vrchné pozície. Najmä vďaka tomu, že mal systém. Braňo Škorec hru učesal. Hráči vedeli, čo majú robiť, v defenzíve nerobili zbytočné chyby a následne sa na seba nepozerali, kto za danú chybu môže ako tomu bolo v sezóne predchádzajúcej. Boli tím. Efektivita vpredu sa zlepšila, z toho plynulo zvýšené herné sebavedomie, pohoda v tíme a nesenie sa na pozitívnej vlne celú základnú časť. Čo mali hráči navyše? Srdiečko. To vniesol na ihrisko kapitán Ostrák, ktorý sa ukázal byť správnou voľbou na kapitána. Niežeby ním Koleno nebol, ale mladý ľavák s páskou na ruke o level vyrástol.

Čo ďalej?

Manažment MŠK odviedol výbornú prácu. Na hráčov bola radosť chodiť sa v sobotný podvečer pozerať. Predvádzali kvalitné výkony, zapojili bojovnosť, futsalový kumšt a všetko si spolu sadlo. Uvidíme, čo prinesú najbližšie mesiace. Situácia v športe ešte len bude komplikovaná a celky budú mať čo robiť, aby sa zachránili. Roztrieštený slovenský futsal bude potrebovať zjednotenie a opäť ťahať za jeden povraz, ak chce prežiť. To je už však otázka na pánov za okrúhlym stolom. Držme si palce.

 

Ďalšie články

MužiPo sezóneSezóna 2019/20Top